Jdi na obsah Jdi na menu
 


Rozhovor ateisty s veriacim

6. 7. 2007

„Dovoľte mi zastaviť sa pri probléme, ktorý má veda s Ježišom Kristom.“


 Ateisticky orientovaný profesor filozofie sa na chvíľu zastaví a potom požiada
 jedného zo svojich študentov, aby sa postavil. „Vy ste kresťan všakže?“ 
„Áno, pane.“ 
„Takže veríte v Boha?“ 
„Verím.“ 
„Je podľa vás Boh dobrý?“ 
„Určite! Boh je dobrý.“ 
„Je Boh všemohúci? Môže urobiť čokoľvek?“ 
„Áno.“ 
„Vy sám, ste dobrý alebo zlý?“ 
„Biblia hovorí, že som zlý.“ 
Profesor sa posmešne uškrnie. „Ha! Biblia!“ Na chvíľu sa zamyslí. „Tak si teda
 vezmime, že máme chorého človeka. A vy ste ten, ktorý ho môže uzdraviť. Môžete
 to urobiť. Pomohli by ste mu? Alebo by ste sa o to aspoň pokúsili?“ 
„Áno, pán profesor, pokúsil by som sa.“ 
„Tak potom ste predsa len dobrý...!“ 
„To by som nepovedal.“ 
„Prečo nie? Pomohli by ste chorému a nevládnemu človeku... a v skutočnosti by
 pomohla väčšina z nás, keby mohli... Ale Boh, ten nie.“ 
[Nijaká odpoveď.] 
„On to nerobí však? Môj brat veril v Boha, zomrel na rakovinu. A to aj napriek
 tomu, že sa modlil k Ježišovi a prosil o uzdravenie. Ako môže byť tento Ježiš
 dobrý? No? Môžete mi dať odpoveď aspoň na toto?“ 
[Zase nijaká odpoveď.] 
Starý muž so študentom súcití, chápe, že ho zahnal do úzkych. „Nemôžete, však?“
 Upije si vody z pohára na stole, aby doprial študentovi čas na premyslenie
 odpovede. Vie, že vo filozofii sa na nováčikov musí ísť zľahka. 
„Tak začnime odznova, chlapče.“ 
„Je Boh dobrý?“ 
„Ehh... Áno.“ 
„Je satan dobrý?“ 
„Nie.“ 
„A odkiaľ je Satan?“ študent váha s odpoveďou. 
„Od... od Boha...“ 
„Správne. Boh stvoril Satana, pravda.“ Starý muž si prejde kostnatými prstami po
 svojich rednúcich vlasoch a obráti sa k posmievačne naladenému študentskému
 publiku. „Dámy a páni, myslím si, že tento semester si tu toho ešte veľa
 užijeme.“ Obráti sa naspäť ku zmätenému obhajcovi viery. „Povedzte mi, kolega,
 je vo svete zlo?“ 
„Áno, pane.“ 
„Zlo je všade, však. Boh predsa stvoril všetko, však.“ 
„Áno.“ 
„Kto stvoril zlo?“ 
[Žiadna odpoveď.] 
„Sú na svete choroby? Nemorálnosť? Nenávisť? Všetky druhy ohavností - existujú
 vo svete?“ 
Študent sa nervózne zavrtí. „Áno.“ 
„Kto ich stvoril?“ 
[Nijaká odpoveď.] 
Ale profesor je neúprosný: „Kto ich stvoril? Odpovedzte mi, prosím, na otázku!“
 Priblíži sa ku študentovi s vedomím, že ho argumentmi dorazil. Tichým hlasom
 pokračuje: „Boh stvoril všetko zlo, všakže, synak.“ 
[Nijaká odpoveď.] 
Študent sa snaží vydržať nápor a pokojne obhájiť to, čo sa usiluje žiť a o sile
 čoho je presvedčený. Avšak pri profesorovom pohľade zlyháva. Zrazu sa
 prednášateľ odvráti a začne sa prechádzať hore-dole po prednej časti triedy ako
 starý panter. 
Trieda je ohúrená. „Povedzte mi,“ pokračuje, „ako je to možné, že tento Boh je
 dobrý, keď stvoril všetko zlo od počiatku sveta?“ Profesor rozhodí ramenami, aby
 obsiahol všetku zlobu sveta. 
„Všetka nenávisť, brutalita, všetka bolesť, všetko mučenie, všetka smrť a
 ohavnosť a všetko utrpenie stvorené týmto dobrým Bohom je po celom svete, však,
 kolega.“ 
[Nijaká odpoveď.] 
„Nevidíte to všade? Hm?“ Profesor sa opäť nakloní k študentovej tvári a zašepká:
 „Je Boh dobrý?“ 
[Nijaká odpoveď.] 
„Vy veríte v Ježiša Krista, však?“ 
Študent zlomeným hlasom, ktorý ho práve zradil odpovie: „Áno, pán profesor,
 verím.“ 
Starý muž smutne potrasie hlavou. „Veda hovorí, že máte päť zmyslov, ktoré
 používate na identifikáciu a pozorovanie sveta vôkol seba. Videli ste niekedy
 vášho Ježiša?“ 
„Nie, pán profesor, nikdy som ho nevidel.“ 
„Tak nám povedzte, či ste niekedy počuli vášho Ježiša.“ 
„Nie, pane, Nepočul.“ 
„Cítili ste niekedy vášho Ježiša, ochutnali ste alebo očuchali Ježiša ...
 vskutku, máte vôbec nejaký senzorický vnem vášho Boha?“ 
[Nijaká odpoveď.] 
„Odpovedzte mi, prosím.“ 
„Nie, obávam sa, že nemám.“ 
„Vy sa obávate? Obávate sa že nemáte? A predsa v neho stále veríte?“ 
„... áno...“ 
„To si teda vyžaduje vieru!“ Profesor sa na nedochôdča mudrácky usmeje. „Podľa
 empirických, otestovatelných pravidiel a preukázateľných postupov veda hovorí,
 že váš Boh neexistuje. Máte k tomu čo dodať? Kde je váš Boh teraz?“ 
[Študent neodpovedá.] 
„Sadnite si, prosím.“ 
Chlapec si sadne... Porazený.
 Vzápätí na to zodvihne ruku ďalší študent. „Pán profesor, môžem povedať pár
 slov?“ 
Profesor sa obráti a usmeje. „Pozrime sa, ďalší obhajca viery v útoku. Nech sa
 páči, len smelo. Povedzte zhromaždeniu niečo múdre.“ 
Kresťan sa poobzerá po triede. „Pane, povedali ste niekoľko zaujímavých vecí.
 Teraz mám na vás otázku ja. Existuje niečo také ako teplo?“ 
„Áno,“ odpovedá profesor. „Teplo existuje.“ 
„A existuje aj niečo také ako chlad?“ 
„Áno, určite, aj chlad existuje.“ 
„Nie, pane, neexistuje.“ 
Profesorovi zamrzol úsmev na tvári. Aj celá trieda bola zrazu schladená. 
Druhý kresťan pokračuje. „Môžete mať veľa tepla, dokonca viac tepla, superteplo,
 megateplo, biele teplo, málo tepla alebo nijaké teplo, ale nemáme nič také, čo
 by sa nazývalo chlad. Môžeme dosiahnuť -272 stupňov Celzia, čo znamená nijaké
 teplo, ale nemôžeme ísť ďalej ako toto. Neexistuje nijaká vec, ktorá by bola
 taká studená, pretože inak by sme boli schopní ísť ešte pod -272 stupňov.
 Vidíte, pane, chlad je len slovo, ktoré používame, aby sme opísali neprítomnosť
 tepla. Chlad nemôžeme zmerať. Teplo môžeme merať v teplotných jednotkách,
 pretože teplo je energia. Chlad nie je opakom tepla, pane, je len jeho
 neprítomnosťou.“ 
Ticho. Niekde v triede spadne špendlík. 
„Existuje niečo také ako tma, pán profesor?“ 
„To je zbytočná otázka. Veď čo je noc, ak to nie je tma? A čo s tým vôbec
 sledujete...?“ 
„Takže hovoríte, že je niečo také ako tma?“ 
„Áno... .“ 
„Opäť sa mýlite, pane. Tma nie je niečo, je len neprítomnosťou niečoho. Môžete
 mať slabé svetlo, normálne svetlo, jasné svetlo, blýskavé svetlo, ale ak
 konštantne nemáte svetlo, nemáte nič a to sa nazýva tmou, však? Takýto výraz
 používame, aby sme zadefinovali slovo. V skutočnosti tma nie je. Keby bola,
 mohli by ste urobiť tmu tmavšou a dať mi jej za krčah. Môžete. mi dať krčah
 tmavšej tmy, pán profesor?“ 
Navzdory všetkému sa profesor na mladého bezočivca pred sebou usmeje. Toto bude
 naozaj dobrý semester. „Veľmi by vám prekážalo, keby ste nám povedali, kam tým
 mierite?“ 
„Hneď, pán profesor: Chcem tým len povedať to, že váš filozofický predpoklad je
 od začiatku mylný a tým je mylný aj váš záver...“ 
Profesor začne byť nesvoj. „Mylný...? Ako sa opovažujete...!“ 
„Pane, môžem vysvetliť, ako to myslím?“ 
Celá trieda je samé ucho. 
„Vysvetlite..., no prosím, vysvetlite...“ Profesor vynakladá obdivuhodnú snahu,
 aby znova nadobudol sebakontrolu. Odrazu je samá láskavosť. Kývne rukou, aby
 utíšil triedu a študent mohol pokračovať. 
„Vy uvažujete na základe duality,“ vysvetľuje študent. 
„Napríklad, že je život a že je smrť, dobrý Boh a zlý Boh. Na koncept Boha
 hľadíte ako na niečo konečné, ako na niečo, čo môžeme zmerať. Pane, veda nevie
 vysvetliť ani len myšlienku. Používa elektrinu a magnetizmus, ale nikdy ich
 nevidela a o to menej plne pochopila. Hľadieť na smrť ako na opak života znamená
 ignorovať fakt, že smrť sama osebe nemôže existovať. Smrť nie je opakom života,
 ale jeho neprítomnosťou.“ 
Mladík zodvihne noviny z lavice spolužiaka, ktorý ich čítal. 
„Toto sú jedny z najodpornejších novín, ktoré táto krajina vydáva, pán profesor.
 Existuje niečo také ako nemorálnosť?“ 
„Samozrejme, že existuje. Teraz sa pozrite...“ 
„Nemáte pravdu, pán profesor. Pochopte, nemorálnosť je len nedostatkom
 morálnosti. Je niečo také ako nespravodlivosť? Nie. Nespravodlivosť je
 neprítomnosťou spravodlivosti. Je niečo také ako zlo?“ Kresťan sa zastaví a po
 chvíli pokračuje. „Nie je zlo len neprítomnosťou dobra?“ 
Profesorova tvár nabrala hrozivú farbu. Od hnevu sa nezmôže ani na slovo. 
Kresťan pokračuje. „Ak je vo svete zlo, pán profesor, a my všetci súhlasíme s
 tým, že je, tak Boh, ak existuje, používa zlo ako prostriedok. Že na čo? Aký
 cieľ tým Boh vlastne sleduje? Biblia nám hovorí, že nám dal vôľu slobodne si
 zvoliť dobro či zlo.“ 
Profesor sa krotí. „Ako vedec-filozof nevidím, že by táto záležitosť mala niečo
 dočinenia s nejakou voľbou. Ako realista absolútne neuznávam koncept Boha ani
 nijakého iného teologického faktora ako súčasti celistvosti sveta, pretože Boha
 nemožno pozorovať.“ 
„Povedal by som, že neprítomnosť Božieho morálneho zákonníka v tomto svete je
 pravdepodobne jedným z najpozorovateľnejších javov v súčasnosti,“ odpovie
 študent. „Noviny zarábajú miliardy dolárov tým, že o tom každý týždeň podávajú
 správy! Povedzte mi, pán profesor, učíte svojich študentov, že sa vyvinuli z
 opice?“ 
„Ak máte na mysli prirodzený evolučný proces, tak áno, samozrejme, že učím.“ 
„Pozorovali ste niekedy evolúciu vlastnými očami, pán profesor?“ 
Profesor sa nahlas cez zuby nadýchne a venuje študentovi tichý, kamenný pohľad. 
„Pán profesor. Keďže nikto nikdy nevidel proces evolúcie v jej priebehu a nemôže
 ani dokázať, že tento proces stále prebieha, nevyučujete svoj vlastný názor? Nie
 ste teraz namiesto vedca skôr kňazom?“ 
„Pre dobro našej filozofickej debaty prehliadam vašu drzosť. Už ste akože
 skončili?“ zasyčí. 
„Takže vy neakceptujete Boží morálny zákonník, ktorý nám prikazuje robiť to, čo
 je spravodlivé?“ 
„Ja verím v to, čo je - teda vo vedu!“ 
„Ahh! Veda!“ povie študent s úškľabkom na tvári. „Áno, vy správne uvádzate, že
 veda je štúdiom pozorovateľných javov. Aj veda je však mylný predpoklad...“ 
„Veda že je mylná...“ vybľaboce profesor. 
Trieda je pobúrená. Študent zostáva stáť a čaká, kým sa zmätok neutíši. „Chcel
 by som sa ešte vrátiť k problému, ktorý ste predtým postavili pred môjho
 spolužiaka. Môžem vám na príklade ukázať, čo si myslím?“ 
Profesor múdro zachová ticho. 
Študent sa obráti smerom k triede. „Je tu v triede niekto, kto niekedy videl
 mozog pána profesora?“ Trieda prepukne v smiech. Chlapec ukáže prstom na
 starého, mrviaceho sa pedagóga. „Je tu niekto, kto niekedy počul profesorov
 mozog... cítil profesorov mozog, dotkol sa alebo očuchal profesorov mozog?“
 Nezdá sa že áno. Mladý študent smutne pokýva hlavou. „Vyzerá to tak, že nikto z
 tu prítomných nemal nikdy nijaký senzorický vnem profesorovho mozgu. Teda podľa
 empirických, otestovateľných pravidiel a preukázateľných postupov vedy
 vyhlasujem, že profesor nijaký mozog nemá.“
 Trieda je v chaose. Študent si sadne... Veď na to je stolička.